Vývoj Li-Ion akumulátorov sa, verte či nie, začal už v roku 1912. Podľa webu smart-mobil.eu sa však ich popularita v elektronike prejavila až ku koncu 20. storočia. Konkrétne v roku 1991, kedy boli prijaté japonským gigantom Sony. Dodnes je reč o najpoužívanejšom type akumulátorov. Pokiaľ ide o zloženie článkov, nenájdeme tu už nikel, ale vysoko horľavé lítium.
Kladná elektróda sa zväčša skladá z oxidu lítia a kobaltu, zatiaľ čo tá záporná je zo zlúčeniny uhlíka a grafitu. Menovité napätie pritom činí 3,6 V.
Lítium-polymérové batérie je možné datovať k roku 1970. Ide tak o novšie akumulátory a hlavným rozdielom oproti Li-Ion batériám je skupenstvo použitej chemikálie. Tento akumulátor totiž používa namiesto tekutej formy elektrolytu elektrolyt pevného charakteru.
Katóda pozostáva z oxidu lítia, ktorý je niekedy zmiešaný aj s kobaltom. Anóda je potom vytvorená zo zlúčeniny grafitu. Menovité napätie ostáva rovnaké, ako v prípade Li-Ion. Výhody a nevýhody Li-Pol akumulátor zdieľa s Li-Ion akumulátorom, no istý rozdiel sa tu nájde, a to sú možné rozmery.
Kým Li-Ion batérie sú o čosi ťažšie a hrubšie, tie Li-Pol je možné vyrobiť extrémne ľahké a tenké. Predstavme si, že máme dva totožné smartfóny so 4000 mAh batériou, avšak s tým rozdielom, že jeden disponuje Li-Ion batériou a druhý zas Li-Pol. V druhom prípade môže byť telefón o 10 – 20 % tenší a až o 10 – 15 % ľahší, ak vylúčime prítomnosť všetkých ostatných komponentov v ňom.
Ďalej tento typ zvláda o čosi lepšie aj mráz a dokáže bez problémov pracovať v teplotách až do -15 °C. Keď si to zhrnieme, môžeme usúdiť, že Li-Pol batérie sú lepšie a modernejšie ako trochu staršie Li-Ion. Preto ich prítomnosť bádame najmä v drahších, vlajkových modeloch, kde sa výrobca snaží vyrobiť čo najtenší a najľahší telefón. Na druhú stranu sú však o niečo drahšie, čo nebýva pri už takých drahých smartfónoch veľký problém.